Slávnostná večera na Karlovom moste :)

Posledný blog, posledná zastávka na fotenie, skorodomov. Proste Čechy. Zrazu už aj Tesco malo tú ovsenú kašu, ktorú sme celú cestu nevedeli nikde kúpiť a ľutovali, že sme jej nenakúpili na Slovensku viac. Taká tá, čo ju stačí zaliať vriacou vodou a vy máte za 2 minúty plné bruchá na celé doobedie bez námahy. Nabudúce celý kartón. :D

Praha bola jasná. Vedeli sme, že Karlov most je to pravé miesto na rozlúčkovú slávnostnú večeru. Dokonca aj skladací stôl sme už mali v aute. Od Berlínskeho koša. 😃

Zháňali sme ale dve stoličky, obrus, taniere, a poháre. Nie veľa, ale napriek tomu sme sa nevedeli nikomu dovolať, alebo boli mimo Prahu. Bol to zaujímavý pocit volať konkrétnym ľuďom a nie len naslepo písať správy na couchsurfingu. 😃 Nakoniec nás zachránila moja mama a jej kolegyňa na návšteve u dcéry v Prahe. (ďakujeme! 😊) Mali všetko čo sme potrebovali, aj kúsok narodeninovej torty ako bonus. :D To ti bolo radosti. 😃

Plán bol nasledovný:

1. Zobrať všetky veci večer do auta, aby sme ich nebudili v noci a zotrvať na návšteve, kým nabijeme foťák. :D

2. Ísť spať na pár hodín do auta k veciam. (už sme mali aj systém ako sa pomestiť a popravde po mesiaci slabej stravy sme aj pochudli, tak sme boli spratnejší :D )

3. O pol 4 ráno vyraziť do centra Prahy. Síce bola sobota ráno a v piatok v noci to žilo, Karlov most bol o 4 ráno predsa len prázdnejší a pravdepodobnosť, že sa nám podarí fotka bez ľudí bola vyššia.

4. Zastaviť v blízkosti mosta, najlepšie zasa na nejakom zákaze a nájsť niekoho skorotriezveho aby nás odfotil.

5. Presunúť sa naspäť na sídlisko a ešte pospať do deviatej a až potom vrátiť veci.

Všetko sa podarilo. Budenie bolo síce ťažké , ale o 4 sme už stáli na chodníku dva kroky od mosta. Na výstražných. Ako inak… a v nádeji, že nám nikto neogrcká auto. Rýchlo vynosili veci na most a začali rozkladať. Kým Bogy ukecával skorotriezve dievča na fotenie a ukazoval odkiaľ ako má fotiť, mňa a stôl obkľúčila skupinka opitých Rusov. Ťažko povedať čo chceli, ale úprimne o 4 ráno a v daždi mi nebolo moc do reči. Vyzeralo, že hádam idú večerať s nami, už aj fľaše nám poukladali na obrus. V tom ma bezradnú vyslobodil Bogy. Zakričal čo po rusky vedel:

” ZDRASTVUJTE! “

A už aj boli všetci kamoši a zrazu chceli, aby sme pili s nimi … 😃

Nakoniec sa nám podarilo zbaviť sa ich aj vodky a pustili sme sa do fotenia.

Jedna z cien na štartovači bola aj cestovka pre plyšáka a zakomponovanie ho do fotky. Tak sme ho položili na stôl a večeral s nami.

Nevieme prečo, ale keď sme všetko pobalili, spratali do auta a išli preparkovať, na moste sa zjavili policajti a strážili ho. Možno to bolo kvôli neznámej dodávke zaparkovanej 20 minút pri moste (keďže v tom období robili dodávky všade len zlobu), alebo čudákom čo sa fotili v strede mosta. 😃

Pár krát za fotenie sa nás ľudia pýtali či sú to svadobné fotky… 😃no .

“Bogy späťák! “

Zakričala Barbora o ôsmej ráno na parkovisku keď videla, že veľký domiešavač ide hlava nehlava, späťák nespäťák. A Bogy sa v živote tak rýchlo nezobudil…:D behom pol sekundy preskočil na predné sedadlá, otvoril okno a späťák, ktorý dovtedy tvrdil, že nie je sklápací sklopil rýchlosťou svetla. :D

Dva spánky za jednu noc, bolo to ako keby prešli dva dni.. :D veci sme vrátili a vybrali sa na cestu na Slovensko. Aj keď toto bola naša posledná zastávka v zahraničí, schválne nevravím domov, pretože doma sme boli vlastne celý mesiac.

Otestovali sme, že okrem wc nám asi naozaj nič skutočne nechýbalo. Tých doslova pár metrov štvorcových bolo na konci rovnako, ak nie ešte viac, útulných ako na začiatku.

Pretože nezáleží kde, ale ským.