V Paríži o 5 minút 12

Po zážitkoch z Marseille a žalúdkom naruby sme sa s podporou Vás všetkých vydali na dĺĺĺĺhúúú cestu do Paríža. Každopádne zmohli sme sa ešte na krátku zastávku v Avignone, kde levanduľové polia už síce boli odkvitnuté, no zato v meste v obchodoch bolo fialové asi všetko. Fakt všade. Podľa mňa obyvatelia nemôžu ani tušiť ako vyzerá moľa. Ono tých zastávok bolo ešte zopár, ale nič výnimočné. Väčšinou to bolo len kvôli únave na nejakom random parkovisku v random čase cestou.

Viete ako sa dá skrátiť čas na francúzskych diaľniciach? (V rádiu sa vyžívajú v tom, že môžu namiesto púšťania hudby diskutovať) My sme začali čítať knihu. Teda presnejšie Barča čítala nahlas. Môžem odporučiť, parádne to bolo takto :) Inak díky Evička ;) už aby bol druhý diel :D. Bol to vlastne taký interaktívny audiobook. Vedel zhrnúť kapitolu vlastnými slovami aj odpovedať na otázky. Cestou sme prečítali dve knihy a stálo to za to! :)

Postupne sme sa blížili Parížu no naše nadšenie bolo ešte stále na úrovni záhradného trpaslíka. Rozhodli sme sa dodať si motiváciu zopár recenziami a blogmi. Zlý nápad! :D aspoň teda z niektorých slovenských som mal pocit, že tí ľudia opisujú nejakú traumu ktorú im snáď Paríž uštedril. A pritom to tam také zlé ani vôbec nebolo, ale nepredbiehajme. České blogy boli viac konštruktívne a dozvedeli sme sa z nich napríklad aj o možnostiach free parkovania či bielych dodávkach. K tým sa ešte dostanem, ale to až o chvíľu. Nechceli sme nič nechávať na náhodu a usúdili sme, že by sme zvládli aspoň jednu noc v autokempe zmienenom v jednom z blogov. Potom uvidíme. Pre istotu, lebo nejak sme mali pocit, že ďalšia krádež by sa nám už nepáčila vôbec. Aj keď popravde, už nám moc nemali čo zobrať… Dokonca sme uvažovali o stratégií: “TOTO AUTO UŽ BOLO VYKRADNUTÉ, SKÚS ŠŤASTIE INDE.”

Že ako taká stratégia funguje? Chceli sme nechať otvorené rozhádzané auto, presne ako sme ho našli predtým, zakaždým, keď sa vzdialime od auta… Nakoniec sme predsa len zvolili cestu ku kempu plnú trúbiacich kolón.

Kemp. Viete si predstaviť čo pre nás znamenal kemp? To bol raj na zemi. To sa asi ani nedá opísať slovami ako sme sa tešili z teplej sprchy, splachovacieho záchodu a veľkého parkovacieho miesta s kohútikom s pitnou vodou. Teraz z odstupom času to znie tak banálne, ale vtedy sme si ako oslavný obed spravili opražený lunch meat so zemiakovou kašou z prášku a mali sme pocit honosného luxusu, ktorému by sa žiadny 5 hviezdičkový hotel nevyrovnal. :)

Inak na blogoch sme čítali aj niečo o bielych dodávkach. Moc sa nám nechcelo veriť, že by to bola pravda a prostitútky mali naozaj svoje pojazdné “kancelárie” v bielych dodávkach, ale fakt! :D dokonca mali zavesené šatky z okna ak boli voľné. Nebolo ich málo. Niektoré české obyťáky písali o tom, ako im potencionálni zákazníci klopali na okno… :D nám sa to počas parkovania v parku našťastie nestalo … :D

Paríž sme obehli na bicykloch. Púť to bola náročná lebo hneď na ceste z kempu som dostal defekt. Na zadnom kolese. (bola to slušná rana, skoro odplašila prostitútku stojacu pri ceste) Jediné čo je menej pohodlné ako tenké a tvrdé kolesá galusky sú sfúknuté kolesá galusky. Navzdory tomu sme sa však rozhodli, že nám táto nepríjemnosť náladu nepokazí a kým to plášť dovolí pôjdem na bicykli ďalej. Na môj údiv sme prešli celé mesto. Nebudem popierať, že na sfúknutom sa ide o čosi ťažšie, ale ako zlé býva aj na niečo dobré, posunulo to aspoň moju kondičku o level vyššie :D

Na naše prekvapenie bolo mesto čisté a ak nejaká rodina žobrala na ulici, vyzerala skôr ako na pikniku. :D Vybrali sme miesto na fotku pred Eiffelovkou, problém bol ten, že síce nám jedna žena napísala, že s projektom nám pomôže, ale celý deň neodpisovala. O polnoci, keď sme sa konečne vrátili k autu a nikoho iného nezohnali, som ešte raz pozrela pre istotu na internet a bolo to tam. :D

Mail napísaný o 5 minút 12. Bolo v ňom, niečo ako: “ uaaa prepáčte, až teraz čítam váš mail a že chcete fotiť zajtra ráno. Ak ho stihnete prečítať, prídite ráno po veci ku nám. Naša adresa je….. zvonček číslo…. Len prosím nie pred 7. “

Tak sme sa riadne potešili a o pol 8 už stáli na zákaze pred domom. :D

Rodina to bola riadne super. Práve sme ich zobudili ale oni s entuziazmom vymýšľali s nami, čo by sme mohli zobrať a ako to nakombinovať… pobrali sme toho strašne veľa. Ešte aj stojan na noty a flautu. Keď zistili,že fotíme len mobilom, lebo foťák nám ukradli, aj ten nám chceli požičať, ale bol vybitý… :(

Ráno boli Parížske cesty celkom v pohode. O 8:10 sme zastavili pred Eiffelovkou na výstražných a začali vykladať veci. V zápätí už pri nás stáli (ozbrojení)policajti s tým, že tie veci tam dávať nemôžeme.

V tom ale(pohotovo) zakročila rázna Barbora a povedala: “ Photoproject, 5 minutes!” (fotoprojekt, 5 minút).

A oni že: “5 minutes, no more!” (5 minút, nie viac!).

No boli sme tam asi 20 a policajti stále obďaleč kolečkovali, a sledovali, či naozaj odídeme, ale nechali nás. :)

Po pol hodine už bolo všade veľa ľudí, už sa nedalo fotiť a my sme mali celkom dosť fotiek… išli sme teda vrátiť veci, nechali im handmade plyšáka ako vďaku a vybrali sa už zas v slušnej kolóne do Brusellu.