Brusel a žehlenie peňazí
Brusel ako hlavné mesto Európy a my reku, že ho nemáme až tak ďaleko…
Rozdiel medzi Francúzskom a Belgickom je rázny. Zatiaľ čo si Bogy zvykol na správanie sa v premávke u južanov (rozumej: na červenú ešte stíhaš prejsť, trúb aj keď nevieš prečo a nedívaj sa dozadu)… za hranicami s Belgickom nás zrazu zasiahli blesky od foťáku.
„Hádam ešte nie sme takí populárni, že by nás paparazzi fotili. :D“
Preletelo nám hlavou a hneď sme pochopili, že sme prešli na oranžovú a dopravné predpisy sa už dodržiavať musia…
Ďalšie zmeny od hraníc sme pocítili v platených záchodoch a ľuďoch hovoriacich aj po anglicky. Je to celkom úľava, keď sa človek vie dohovoriť…
Z Bruselu si najviac pamätáme inváziu mravcov 2. :D Ale tentokrát sme ju zvládli úspešnejšie.
„Ty kokos, vidíš tie mravce? Na streche ich je asi milión!“
Zakričala Barbora a ako veľká bojovníčka vytiahla metlu a sprej. Už sme zohratá dvojka a do 10 miníút nebolo po mravcoch ani stopy…:D
Prihodila sa nám aj super vec. Respektíve týpek, ktorého sme už viackrát spomínali. Thierry Monasse, je profesionálny fotograf. Taký ten, čo fotí do novín. Našli sme ho pomocou couchsurfingu a bol pre nás niečo ako Vianoce v septembri. :D Hneď pri dverách nás privítal po slovensky. :) Jeho mama totiž pracovala na ambasáde na Slovensku…
Dokonca aj cestoval po Slovensku so svojím kamošom, pretože dokumentovali Road 66, ktorá vedie aj naším územím. (To som vôbec netušila :D)
V jeho byte sme dumali, čo by sme mohli za fotku spraviť. Mal kadejaké super vecičky ako slúchadlo, historický rozprašovač, a samozrejme peniaze všetkých možných mien sveta.
Ako najvhodnejšiu lokalitu Bruselu sme vybrali Atómium.
“Ja viem, ja viem! Atómium reprezentuje niečo so železom! Iron v angličtine je aj žehlička aj železo. Musíme žehliť peniaze, keďže žehlenie v Nice nevyšlo. :D”
Železo=Iron(FE) (angl)
Iron(angl)=žehlička
Kto by ale tušil, že zrovna v ten deň bude pri Atómiu nejaký festival a my sa k nemu vôbec nedostaneme z dobrej strany. Obiehali sme tie jednosmerky hádam pol hodiny a nakoniec sme skúsili opačnú stranu s plateným parkoviskom a nebolo to až také zlé.
“Požičali by ste nám časopis na fotku prosím? A aj značku? nemáme kde natiahnuť šnúru na peniaze :D “
Spýtali sme sa tentokrát už anglicky hovoriacich policajtov a oni nám ešte aj v pozadí zapózovali.
Aj to, že nás nefotil náhodný okoloidúci, ale profesionál bolo hneď poznať. Nemuseli sme vysvetľovať kde, ako, čo… Proste krása. :)
V ten deň sme sa u Thierryho osprchovali, kým nám nakopíroval fotky a veľmi nás prekvapil, keď nám ponúkol, že nám môže požičať foťák. Takú radosť nám spravil… Teda musím priznať, že sme mali morálnu dilemu. Lebo však, čo ak nám ho zasa niekto ukradne… alebo ho nechtiac pokazíme…
„ Jasné, že sa mu môže niečo stať. To je moje riziko, keď Vám ho požičiavam…Ak sa niečo stane, nevadí, ale budem rád, ak sa mi dostane naspäť v poriadku.“
Povedal nám Thierry a my sme už neváhali. Boli sme takí vďační, že sme mu dali plyšáka aj cestovateľské tričko. Vravel že sa chystá do Južnej Ameriky a nevie španielsky, tak sa mu určite zíde. :)
A tak sme sa vybrali na cestu do Berlína, spokojní s novými fotkami a požičaným foťákom na kvalitnejšie fotky. Keby nebolo jeho foťáku, nočné fotky Prahy by sa nám nikdy nepodarili. :)
Ako v rozprávke sa všetko na dobré obrátilo. :)
