Kanálo-pizza-cestovinové-mravenisko
Zo Slovinska sme pokračovali na Taliansko...ako správni Slováci sme si povedali, že hádam ideme šetriť a skúsime cestu mimo diaľnice...
Ó ako sme len ďakovali Sygicu za ich prémiovú licenciu ktorou nás podporili...:D cesta to síce bola unavná, kľukatá, ale veľmi pekná. To Taliansko má dačo do seba. Auto na ceste bolo treba opravovať zatiaľ iba raz! :D (Paľo, neboli to hadičky :D )
Cítili sme sa strašne múdro keď sme našli neoficiálne parkovanie zadarmo pred Benátkami...že veď na ostrov to už prejdeme na bicykloch...veď tých 5km cez most je čo by kameňom dohodil....:D
Realita nás preplieskala nielen zatvoreným a zužujúcim sa chodníkom na moste. My sme síce trištvrte mosta prešlapali, potom to už ďalej proste nešlo ...po moste chodí električka tak blízko okraja, že by nás jedným vrzom primáčkla o zvodidlá (hneď by sme sa na našu úzku posteľ lepšie zmestili:D).
A tak hybaj ho naspäť. A či mi nespadla reťaz tak, že sa už nedala nahodiť? :D A práve keď som bola v najväčšom strese...
Benátky sme podľa plánu chceli stihnúť za jeden deň. No, v tom mravenisku sme zúfalo dupali v dave všetkých tých stratených ľudí, ktorí sa tvárili, že vedia kam idú, pol dňa. Potom sme našli sme most, kde by to asi šlo odfotiť. Ulička mimo ľudí, v obytnej zóne, s kanálom a hlavne s pekným mostom.
Kde ale sakra zohnať neturistu? Nejakého originál benátčana, dieťa kanálov…(couchsurfing v benátkach teda moc nefunguje a airbnb chce zarábať :D ) Lámali sme si hlavu, ktorá nás už aj tak bolela...a vymysleli sme NIČ. Zhodli sme sa, že skoro ráno to určite pôjde lepšie a veru išlo...:)
V benátkach sme si oprali...stoličku sme si požičali z obchodu a metly na zavesenie šnúry z reštiky...:) Všetko šlo hladko, náhodní okoloidúci sa usmievali a Bogy sa nabehal, pretože fotka bola robená z opačnej strany kanála. Tam ukecal mladý pár aby nás odfotil. Pripájame aj fotku dievčaťa :), tak nejak sme im nestihli dať kontakt…☹
Báli sme sa, že nám niečo padne do vody, lebo teda odtiaľ by sme to už asi nevylovili :D. Nespadlo a my sme s úsmevom mohli pokračovať v smere cesty na Veronu.
Vraj boli zemetrasenia ...keby nám nepísali z domu, ani nevieme...tuto na severe všetko fajn, ale rozhodli sme sa, že cestu na juh vynechávame a budeme pokračovať na Genovu. Pre istotu :)
