Ani za svet sa pobaliť:D

Názov hovorí asi za všetko. Chceli sme vyrážať v nedeľu...potom že reku môžeme aj v pondelok...no a či sme neopustili Slovensko až v stredu ráno ?:D

Teda aby sme boli presnejší, v utorok o polnoci sme odišli z domu, lebo sme vedeli, že ak ešte prespíme, neodídeme už nikdy:D... boli sme ale tak unavení, že sme proste prespali v Bartošovej Lehôtke ...ani na hranice sme sa nedostali.

(Nebola to sranda baliť sa na mesiac. A ešte aj tak sme milión vecí nestihli nachystať...:D)

Ale zato sme dostali ako budík super rannú reláciu dvoch postávajúcich pánov pri našom aute. "Aha aké bicykle majú. Veď to je ukrajina. Presne takú som mal. A tie blatníky a aký zvonec...A ten favorit...A to auto...akurát na dovolenku. Keby také mám, dám posteľ dozadu a idem do chorvátska." Ani len netušil, že sme vzadu a počujeme každé slovo. :D Tie fólie na oknách majú dačo do seba.

Cesta do Budapešti už bola bez problémov...akurát ja (Barbora)som zháňala kofeín a cukor kde sa dalo..z celej noci som spala asi pol hodinu a vedela som, že o druhej sa už v Budapešti stretávame s prvými ľudmi, ktorí nám majú pomôcť s prvou fotkou...cítila som sa ako po odovzdaní diplomovky a netušila som ako sa mám dať dokopy, aby som bola milá, pekná a ešte aj plná energie:D...ja hlupaňa optimistická som si totiž myslela, že my tam prídeme už večer...:D a že to máme bohato času...

Prvá fotka mala byť pokusná. Že či sa nám podarí zohnať ľudí na pomoc s nábytkom dopredu, pomocou couchsurfingu. A podarilo sa...odhad, že tam nájdeme ľudí dosť šialených na to, aby do toho šli s nami bol správny. :)

Viac o prvom fotení aj s fotkami v ďalšom ...(ešte nemáme upravené fotky:D)